Na dvore tŕňov a rúži

Autor: Sarah J. Maas

Názov v originály: A Court of Thorns and Roses

Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán:423

Popis knihy:

Keď devätnásťročná lovkyňa Feyre zabije v lese vlka, na prah jej domu dorazí nebezpečný netvor, ktorý sa dožaduje odplaty. Feyre sa razom ocitá uprostred zákernej čarovnej krajiny, ktorú pozná len z rozprávok a legiend. Až tam zistí, že jej uchvatiteľ nie je žiadny netvor, ale príslušník rasy smrteľne nebezpečných a nesmrteľných férov, ktorí kedysi vládli celému svetu. A volá sa Tamlin. Na jeho panstve si postupne uvedomuje, že ľadová nevraživosť, ktorú k nemu pociťovala, sa premieňa na spaľujúcu vášeň, čo pohlcuje všetky klamstvá a výstrahy o prekrásnom, no nebezpečnom svete férov. Férsku krajinu však zahaľuje prastarý zlovestný tieň. Feyre musí objaviť spôsob, ako ho zastaviť... inak má na svedomí Tamlina a celú férsku rasu.

Môj názor:

   Knihu som začala čítať koncom augusta ale po pravde, dočítala som ju niekedy koncom januára, ešte sa dostanem k tomu, že prečo. Kniha ma zaujala samozrejme najprv obalom, originálnym názvom a dobre, budem úprimná, aj tým, že ju napísala SRJ. Všetci, ktorý niekedy čítali nejakú jej knihu vedia, že má naozaj originálny štýl písania.

   Takže, poďme sa pozrieť najskôr na veci, ktoré sa mi na knihe páčili. Keď knihu otvoríte vykukne na Vás mapa a kto nemiluje mapy v knihách?! Ďalšie obrovské plus v tejto knihe je, že v knihe nájdeme sprievodca výslovnosti, kde je napísané ako sa mená čítajú.

   Viem, možno sa môj názor bude trochu líšiť s ostatnými, ktorí túto knihu čítali ale mne sa najviac páčil začiatok. Knihu som čítala vo vlaku a doslova som hltala každé slovo.  Tento príbeh ma doslova pohltil. Bavilo ma čítať o tom aký mala Feyre život. Žila v malej dedine blízko steny, ktorá predstavovala nejakú medzi svetom ľudí a svetom férév, ktorích legendy opisujú síce ako krásnych ale nebezpečných a krutých. Čo ak to však nie je pravda a ľudia si len vytvorili predsudky? Táto stena však nie je úplne nepriechodná a takto sa začína tento príbeh Feyre je na love kde uloví vlka a to odštartuje udalosti, ktoré si ani vo sne nepredstavovala.

,,....môžem ťa vykuchať ako sviňu alebo... môžeš prekročiť stenu a prežiť zvyšok svojich dní v Prythiane....“

   Takto sa, náhodou alebo riadením osudu, ocitá Feyre vo svete férov. A asi v toto momente som pochopila, že ja a Feyre nebudeme kamarátky. Keď sa ocitla na Jarnom dvore spoznala Luciena , ktorého si v istom bode naozaj zamilujete aj by som Vám chcela povedať, že prečo ale sama neviem. Je prose drzý a vtipný a svojim spôsobom milý. A s najvyšším lordom Tamlinom, ktorý sa s ňou na môj vkus vážne veľa trpezlivosti.

   Ako sa dalo čakať medzi našim Tamlinom a našou lovkyňou vznikne niečo hlbšie. Ja neviem, ako áno bolo pekné pozorovať ako sa ich vzťah vyvíja a Tamlin bol milý, vtipný lenže Feyre mi prišla občas vážne ako slečna, ktorá vždy potrebuje zachrániť.

...,,Všetko čo milujem, má vždy tendenciu odísť odo mňa.“...

   Samozrejme, kniha nám celý čas ponúka zápletku, ohľadom kliatby celého Jarného dvora. Naším hlavným záporákom je žena zlá a mocná férka Amarantha, ktorá chce Tamlina za svojho druha ale keďže ju odmietol jednoducho sa mu pomstila. Aké prekvapivé však? Amarantha má svojho, hm verného poskoka Rhysanda, ktorý je tak trochu arogantný a okúzľujúci. Celý dej je zaujímavý a akčný, to musím uznať. Číta sa to rýchlo. Lenže, keď Tamlin pošle Feyre domov zrazu akoby som sa musela nútiť k čítaniu. Nikoho asi neprekvapí, že sa Feyre vráti na Jarný dvor. Zistí, že sa Tamnlin vydal na milosť Amaranthe na milosť... rozhodne sa ho zachrániť... Ako inak však?! Zrazu všetko mi prišlo také predvídateľné. Kvôli záchrane svojej lásky podstúpi toho veľa a aby to zvládla, príjme dohodu, ktorú jej ponúkne náš Rhys.

   Ako som písala na začiatku, knihu som dočítala asi koncom januára, pretože v jednom bode ma vážne Feyre znechutila tým ako sa správala, ako rozmýšľala... Do konca mi chýbalo nejakých 100 strán, možno trochu viac a čo vám poviem. Koniec ma však naozaj sklamal. Ak ste tú knihu čítali, asi viete prečo... A ak nie, možno to zistíte.

.....,,Buď rada za svoje ľudské srdce Feyre. Ľutuj tých, ktorí vôbec nič necítia.“

Celkové zhrnutie:

Asi takto, kniha sa mi od začiatku páčila, väčšinu knihy som prečítala jedným dychom ale to veľké vyvrcholenie ma naozaj sklamalo. Chápem prečo sa ľuďom táto kniha páčila, pre mňa to bol len lepší priemer. Úprimne, nevadili mi ani tie erotické scény ani tých pár vulgarizmov v knihe. Mne vadila Feyre, jej správanie, jej občasné myšlienkové pochody, ktoré ma naozaj nahnevali... Veľkým plus je však dobre opísaný svet, ale to sa dalo od autorky očakávať.

Ale toto je len môj názor a pokiaľ sa Vám kniha páčila, som len a len rada.

 Moje hodnotenie: 68%